Britská DSA opäť vyzýva na dodržiavanie odvetvových noriem, do hry vstupujú pravidlá EÚ o umelej inteligencii

Výzva na širšie uplatňovanie noriem

Britská Direct Selling Association (DSA) v septembri 2026 obnovila svoju výzvu, v ktorej naliehala na širšie uplatňovanie uznávaných odvetvových noriem na britskom trhu. Situáciu pritom opísala ako „čoraz naliehavejšiu“.

Výkonnou riaditeľkou organizácie je Susannah Schofield OBE. Medzi členov DSA patria spoločnosti pôsobiace v priamom predaji, ako Avon, Oriflame, Usborne či Neal's Yard Remedies Organics.

Podľa DSA vytvára kombináciu nových výziev pre odvetvie nástup umelej inteligencie, rast obchodovania postaveného na sociálnych médiách a dopyt po flexibilných možnostiach doplnenia príjmu.

Riziká spojené s nástrojmi umelej inteligencie

Asociácia upozorňuje, že nástroje umelej inteligencie uľahčujú aktérom náchylným na zneužívanie, aby na trh vstúpili s popismi produktov, tvrdeniami o zárobkoch alebo obsahom týkajúcim sa zdravia, ktoré pôsobia vierohodne, no nemusia byť v súlade s právnymi predpismi.

V jednom z nedávnych prípadov sťažností, ktoré DSA riešila, išlo o britského spotrebiteľa, ktorý do obchodnej príležitosti ponúkanej zahraničnou organizáciou priameho predaja vložil viac než 15 000 libier. Prešetrovanie zo strany DSA viedlo k pozastaveniu činnosti dotknutej osoby a k dohode so sťažovateľom.

Organizácia zároveň vyzýva spotrebiteľov aj záujemcov o predajnú činnosť, aby pred rozhodnutím hľadali logo asociácie. To signalizuje, že daný podnik bol nezávisle posúdený podľa kódexov správania DSA, ktoré formulujú očakávania v oblasti etických obchodných praktík, transparentnosti a ochrany spotrebiteľa nad rámec britskej spotrebiteľskej legislatívy.

Nové transparentnostné povinnosti v EÚ

V Európskej únii sa od 2. augusta 2026 stali účinnými a vykonateľnými transparentnostné povinnosti zakotvené v článku 50 nariadenia o umelej inteligencii (EU 2024/1689). Vzťahujú sa na poskytovateľov a prevádzkovateľov, ktorí ponúkajú alebo používajú chatboty, systémy generujúce syntetické médiá, systémy na rozpoznávanie emócií alebo nástroje na tvorbu deepfake obsahu – a to bez ohľadu na to, či sa systém podľa nariadenia kvalifikuje ako „vysokorizikový“.

Podľa predpisu je potrebné informovať ľudí o tom, že komunikujú so systémom umelej inteligencie, a označovať obsah vygenerovaný alebo manipulovaný umelou inteligenciou vrátane deepfake materiálov a textov zverejnených vo veci verejného záujmu bez ľudskej redakčnej kontroly.

Porušenie pravidiel môže viesť k pokute až do výšky 15 miliónov eur alebo 3 percent celosvetového ročného obratu spoločnosti, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Pri čiastkovej povinnosti strojovo čitateľného označovania, teda vodoznakovania obsahu generovaného umelou inteligenciou, dostali systémy dostupné na trhu už skôr osobitný odklad do 2. decembra 2026.

Európska komisia 20. júla 2026 prijala usmernenia, ktoré majú uľahčiť uplatňovanie článku 50. Popri tom pripravuje aj dobrovoľný kódex správania o označovaní obsahu vytvoreného umelou inteligenciou.